Vo svete sú známe viaceré spôsoby. Na Slovensku, rovnako ako v ostatných krajinách východného bloku, sa pred rokom 1989 používala tzv. prírastková metóda, ktorá by sa dala označiť za najznámejšiu.
Najprogresívnejšia krajina v oblasti zavádzania nových techník a nástrojov rozpočtovania sú Spojené štáty, známe svojím dôrazom na výkonnosť a strategické plánovanie. Odtiaľ napríklad pochádza koncept nulového rozpočtovania, alebo systém MBO. Rovnako v USA sa pod tlakom dopytu po kvalitnejších službách verejnej správy začalo rozvíjať programové rozpočtovanie.
Poďme sa teda bližšie pozrieť na hlavné spôsoby, akými sa dá pristúpiť k zostavovaniu rozpočtu.
Prírastková metóda
Ide o najbežnejší spôsob založený na úprave čísel z minulého roka. Výhodou je jej jednoduchosť a teda aj rýchlosť tvorby rozpočtu. Hlavnou nevýhodou je absencia posudzovania efektívnosti vykonávaných aktivít, pričom sa predpokladá, že ak sa financovala aktivita v minulosti, je nutné ju realizovať aj dnes. Problematické je tiež zachytenie jednorázových akcií. Často používaná v najmenej rozvinutých krajinách s vysokou mierou korupcie a klientelizmu.
Nulová báza
Komplexnejší, i keď časovo a odborne náročnejší spôsob. Každý rok sa vychádza z nulovej základne. V oblasti výdavkov sa všetky aktivity rozbijú na najnižšie položky. Ku každej sa vypočítajú náklady, ktorých súčet predstavuje celkový objem budúcich výdavkov. Ten však môže naraziť na odhadované disponibilné zdroje. Napriek väčšej prácnosti ide o transparentnejší spôsob, pri ktorom nie je problém zachytiť jednorázové akcie.
Rozpočtovanie podľa výkonu
Použiteľné pri aktivitách s vyčísliteľným objemom výstupov (napr. počet seniorov v domove dôchodcov). Tu sa už pri alokácii prostriedkov pracuje aj s merateľnými ukazovateľmi. Vychádza sa z manažérskej metódy zvanej MBO, t.j. manažmentu založeného na cieľoch. Vyžaduje si pravidelné monitorovanie plnenia cieľov.
Programové rozpočtovanie
Systém plánovania, rozpočtovania a hodnotenia. Zdôrazňuje vzťah medzi rozpočtovými zdrojmi a dosiahnutými výstupmi či výsledkami. Štruktúra rozpočtu nieje naviazaná na organizačnú štruktúru obecného úradu, ale má vychádzať z účelnosti. Základom je definovanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Tieto sa usporiadajú podľa miery účelnosti pre tú ktorú komunitu občanov. Jednotlivým cieľom sa priradia zdroje a v priebehu roka sa dá sledovať miera efektívnosti. Jedinou "nevýhodou" tohto spôsobu rozpočtovania je jeho prácnosť. Vyžaduje si prácu skutočne kvalifikovaných ľudí, pretože napríklad zle nastavený systém indikátorov narobí viac škody ako úžitku.