reklama

Bohatí a skromní, slepí a bezstarostní.

Alebo aj o tom, prečo je Bardejov bohatší ako Bratislava, prečo Vám chce basgitarista zo skupiny Para ukradnúť suseda a ako budú brány bardejovských škôl opúšťať samí štvorkári.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Bývalý "hlavný ekonóm" mesta Bardejov sa pred istým časom verejne posťažoval, ako príjmy mesta nestačia držať krok s rastom výdavkov. A že poslanci takmer nemajú voľné pole pôsobnosti pri schvaľovaní rozpočtu. Proste predstavte si ten pocit, keď Vám príde vysoká faktúra za elektrinu a Vy nie ste Fico, aby ste ju mohli len tak roztrhať v priamom prenose. Keďže sa nám vo štvrtok bude v Bardejove znova schvaľovať náš "zákon roka", teda rozpočet mesta, pozrime sa ako na tom naozaj sme.

 Aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať zvláštne, mesto sa nachádza v relatívne komfortnej finančnej situácii. Vďačíme za to systému prerozdeľovania podielových daní. Jeho mechanizmus je totiž nastavený tak, že až na 55 % sumy, ktorá sa rozdeľuje medzi jednotlivé mestá, má vplyv počet obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta. A v Bardejove tvorí príjem z tejto dane gro príjmov mesta. Je pritom všeobecne známe, že mnohí obyvatelia dochádzajú za prácou mimo Bardejov, do miest s vyššou priemernou mzdou. Podielové dane týchto obyvateľov, ktorí pracujú na Slovensku (rovnako ako tých, ktorí síce pracujú v zahraničí, ale sú slovenskými daňovými rezidentmi), však končia v rozpočte mesta. Ľudia prihlásení na trvalý pobyt v Bardejove, ale pracujúci mimo mesto teda zvyšujú príjmy mesta. A to nielen absolútne, ale aj relatívne, teda v porovnaní s inými mestami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veď posúďte sami. V roku 2019 by malo mať mesto Bardejov celkové bežné príjmy na jedného obyvateľa 776 € a daňové príjmy vo výške 509 €. Viete koľko je to v takej bohatej Bratislave, kde ľudia v priemere zarábajú skoro dva krát viac ako u nás? Bežné príjmy mesta Bratislava na obyvateľa budú 664 €, daňové príjmy by mali dosiahnuť 472 €.

Na druhej strane Bardejovčania dochádzajúci za prácou mimo okres len v minimálnej miere zvyšujú spotrebu verejných statkov a služieb, ktoré mesto poskytuje (napr. odpadové hospodárstvo, údržba a rozvoj cestnej infraštruktúry, parkovanie, dopyt po nájomnom bývaní, prevádzka športovísk, kultúrne vyžitie, alebo údržba verejného priestoru). Mesto preto nie je pod tlakom zvyšovať rozsah a kvalitu poskytovaných služieb. Ako by vyzerala táto spotreba, ak by títo ľudia reálne žili v meste, je krásne vidieť na preplnených cestách a parkoviskách počas obdobia sviatkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže ako mesto sme bohatí, ako občania sme skromní. Len bohatí na koho úkor?

Nastavenie prerozdelenia podielových daní je síce momentálne pre mestá ako je Bardejov výhodné, to však neznamená že sa táto situácia nezmení. Na súčasný stav doplácajú hlavne väčšie mestá, vrátane Bratislavy a Košíc. Primátori týchto miest majú predsa len vyšší politický výtlak, ako primátor Bardejova. O zmene tohto stavu sa pravidelne hovorí už niekoľko rokov. Niektoré návrhy prichádzali so zmenou koeficientu vo vzorci prerozdeľovania, lepším sčítaním obyvateľstva, prostredníctvom kampane na zvýšenie počtu ľudí s trvalým pobytom v meste kde reálne žijú a pracujú, či naposledy návrhom zákona o daňovej rezidencii. Zmena princípu rozdelenia podielových daní mestám a obciam sa dostala aj do programu novozvoleného primátora Bratislavy Matúša Valla, architekta a basgitaristu skupiny Para. Dá sa preto predpokladať, že súčasný stav bude pod čoraz väčším a väčším tlakom na jeho zmenu. Ak by sa tak stalo, pre mesto by to mohlo znamenať obrovský dlhodobý výpadok príjmov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Čo by nás naopak mohlo tešiť, je rozsah investičných a rekonštrukčných prác v meste. Vyššie kapitálové výdavky posledných rokov financované z fondov EÚ a spolufinancované z návratných zdrojov však znamenajú do budúcna navyšovanie bežných výdavkov na údržbu a opravy nadobudnutého majetku. Je preto legitímne sa pýtať, ako chce mesto dosiahnuť, aby tieto vyššie výdavky vytvárali potenciál na rast príjmov mesta? Napríklad ak investujeme do obnovy stredovekého opevnenia, mali by sme sa snažiť zvyšovať príjmy plynúce z vyššej miery cestovného ruchu.

 O Karolovi Mitríkovi, rodákovi so Spišskej Novej Vsi, bývalom šéfovi SIS a súčasnom riaditeľovi Najvyššieho kontrolného úradu si môžete myslieť čokoľvek. Nemôžete mu však uprieť to, že po dlhoročnom pôsobení nominanta HZDS Jána Jasovského na čele NKÚ tento úrad nasmeroval zo sterilných kontrol súladu s právnymi predpismi na kontroly efektivity hospodárenia v duchu hesla hodnota za peniaze. A prečo to vlastne spomínam? No preto, lebo ak raz prídu kontrolóri NKÚ robiť takúto kontrolu na náš mestský úrad, mám veľmi veľkú obavu, ako to dopadne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mesto totiž pri tvorbe rozpočtu zvysoka kašle nielen na odporúčania NKÚ, ale aj na odporúčania Ministerstva financií. Rozpočet len v minimálnej miere prepája zdroje samosprávy s dosiahnutými výstupmi. Neposkytuje dostatočné informácie o plnení cieľov, ktoré si mesto stanovilo. Chceli by ste do rozpočtu nahliadnuť, aby ste sa pozreli na efektivitu, hospodárnosť, či kvalitu poskytovaných verejných služieb? Zabudnite. Programová časť rozpočtu sa tým pádom stáva takmer úplne zbytočnou. Je súčasťou rozpočtu len kvôli tomu, aby sa formálne naplnili kritériá zákona. Kontrolórom NKÚ to však stačiť nebude.

Napríklad v programe verejné osvetlenie je jedným z cieľov, ktoré sa majú dosahovať použitím 278 tis. € zvýšiť bezpečnosť. A efektivitu a účinnosť plánuje mesto sledovať pravidelnou úhradou faktúr za elektrickú energiu. Ďalší ilustratívny príklad sú základné školy. Je to oblasť, kam plynie 44 % z celkového rozpočtu výdavkov, t.j. viac ako 12 mil. €. A merateľné ukazovatele rozpočtu sú tu nastavené tak, že výstupom použitia týchto 12 mil. € majú byť žiaci s prospechom „prospel“. Aký je účel, na ktorý ideme minúť tieto peniaze? Kde je tu snaha o efektívne nakladanie s finančnými prostriedkami? To ak budú brány bardejovských základných škôl opúšťať samí štvorkári, budeme sa tváriť, že sme zabezpečili kvalitný výchovno-vzdelávací proces, ako je uvedené v cieľoch pri všetkých základných školách?

Poslanci preto pri rozhodovaní o použití 28 mil. € zostávajú takmer úplne slepí a nevedia, či peniaze nás všetkých budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné. A takíto slepí, ale aj bezstarostní sme už 10 rokov. Presne toľko rokov totiž uplynulo od zavedenia programového rozpočtovania na úrovni miest a obcí.

 Takto na tom sme. Ale ako ďalej? Čo s tým môžeme spraviť? Skúsim to zhrnúť takto. My občania mesta Bardejov, rovnako ako naši volení zástupcovia, by sme nemali zabudnúť pýtať sa zástupcov mestského úradu, rovnako ako aj hlavného kontrolóra na nasledovné veci:

1) Aké je vyčíslenie dopadu prípadnej zmeny prerozdeľovania výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na príjmy mesta?

2) Akoje mesto pripravené na takúto zmenu? Aebo sa len slepo spolieha, že takýto scenár nikdy nenastane?

3) Kde vidí mesto v budúcnosti priestor na rast príjmov potrebných na krytie zvýšených výdavkov na opravy a údržbu?

4) Prečo sa v návrhu rozpočtu, rovnako ako aj v odbornom stanovisku hlavného kontrolóra vôbec nepracuje s tzv. benchmarkingom (porovnaním výdavkov na bežnú prevádzku s benchmarkom v iných mestách)?

5) Prečo mesto nepokladá za dôležité sledovať účinnosť a efektívnosť výdavkov, teda prečo nehľadá čo najvyššiu hodnotu za naše peniaze?

 Čo dodať na záver? V úvode som spomenul, že vo štvrtok sa stretnú bardejovskí mestskí poslanci na svojom prvom tohtoročnom riadnom zasadnutí, a to hneď aj k takému dôležitému bodu, akým je rozpočet mesta. Nuž dovolím si zapriať im veľa morálnej sily, odvahy a zdravého rozumu, aby dokázali odmietnuť schváliť takto spracovaný návrh rozpočtu mesta a mestom zriadených rozpočtových organizácií. Takýto návrh rozpočtu totiž nesleduje kritériá efektivity, hospodárnosti a účinnosti a neumožňuje jeho transparentnú verejnú kontrolu. Len takéto rozhodnutie poslancov bude znamenať zodpovedný prístup k peniazom nás všetkých, daňových poplatníkov. To ostatné je zodpovednosťou tých, ktorí takýto rozpočet predkladajú na schválenie.

Juraj Peteja

Juraj Peteja

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bardejovčan, ekonóm, fanúšik histórie, kvalitných verejných politík a moderných spoločenských hier. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu