Prečo v Bardejove nezvýšiť miestne dane a poplatky ?

Autor: Juraj Peteja | 25.11.2020 o 19:34 | (upravené 26.11.2020 o 22:15) Karma článku: 2,34 | Prečítané:  609x

Mesto Bardejov svojim občanom pripravuje pod stromček darček v podobe budúcoročného zvýšenia miestnych daní a poplatkov. Dôvod? Katastrofálny prepad podielových daní v dôsledku celosvetovej koronavírusovej pandémie.

Odhadovaný výpadok príjmov mesta sa má pohybovať okolo sumy 1 mil. €. Obrovské číslo. Treba niečo robiť. Prečo teda nenatrčiť ruku smerom k občanom, ktorí budú musieť povinne prispieť?

V prvom rade si zasaďme miliónový výpadok príjmov do kontextu. Táto suma predstavuje cca 3 % všetkých plánovaných budúcoročných príjmov mestskej kasy. Ďalšia vec, ktorá by mohla upútať našu pozornosť je skutočnosť, že výpadok daňových príjmov mesta priamo súvisí s výpadkom príjmov občanov, ktorí tieto dane platia. Predpokladaný hospodársky pokles z dôvodu aktuálnej epidémie totiž pocítia mnohí z nás obyvateľov, nie len mesto. To ale namiesto toho, aby sa najprv pozrelo do zrkadla, obratom zaťaží rastom miestnych daní a poplatkov svojich obyvateľov.

Miestne dane a poplatky

Ono na prvý pohľad sa tie zmeny jednotkových sadzieb nemusia zdať veľké. V poniektorých lokálnych médiách sa objavilo aj porovnanie sadzieb s inými mestami. Nutno dodať, že prudko selektívne porovnanie. Pritom porovnávať sa s inými môže byť pri  rozhodovaní veľmi nápomocné. Samozrejme, ak je porovnávaná vzorka reprezentatívna.

Užitočné je pozrieť sa nielen na samotné sadzby, ale aj na štruktúru príjmov porovnateľných samospráv, napr. podobne veľkých okresných miest, prípadne miest susedných. Z porovnania okresných miest s počtom obyv. od 20 do 40 tis. a okolitých okresných miest, ktoré som spracoval (viď priložená tabuľka) vyplýva, že 70 % týchto samospráv má podiel majetkových daní na celkových daňových aj bežných príjmoch vyšší ako mesto Bardejov (údaje sú zo schválených rozpočtov, resp. návrhov rozpočtov na rok 2020, pričom v Bardejove tento ukazovateľ činí 8,66 %, resp. 5,63 %). To by za istých okolností mohlo nasvedčovať tomu, že tu priestor na zvyšovanie miestnych daní a poplatkov je, a to dokonca výrazný. Avšak takmer všetky okolité okresné mestá majú tieto dva ukazovatele nižšie. Jedná sa konkrétne o tieto okresné mestá: Stará Ľubovňa, Levoča, Sabinov, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Snina a Humenné. Jedinou výnimkou je mesto Kežmarok. Všetky tieto okresy majú spoločnú vyššiu mieru nezamestnanosti, s tým súvisiace nižšie disponibilné dôchodky domácností a periférnu polohu voči metropolitnému regiónu. Podobná situácia je aj pri ostatných miestnych daniach a poplatkoch.

V neprospech zvyšovania hovorí aj fakt, že podiel všetkých daňových príjmov (teda vrátane výnosu z dane z príjmu fyzických osôb) na bežných príjmoch má vyšší len 7 z 33 sledovaných samospráv. Rovnako vo výške celkových daňových príjmov na hlavu sa nachádzame v strede rebríčka sledovaných samospráv (16. miesto spomedzi 33 sledovaných samospráv).

Neobstojí ani argument, ktorý zaznel aj na finančnej komisii pri Mestskom zastupiteľstve, a to, že OECD, či Európska komisia Slovensku odporúčajú zvyšovať majetkové dane. Je to síce pravda, ale nie úplná. Tieto dve inštitúcie nám toto odporúčanie adresujú v súvislosti s potrebou rapídneho znižovania daňového ale aj odvodového zaťaženia práce a potrebou zvýšiť zdaňovanie spotreby. Hovorí sa tomu aj zmena daňového mixu. Táto zmena síce nie je v kompetencii samosprávy, avšak tá by mala namiesto jednostranného negatívneho kroku smerom k vlastným občanom  najprv využiť na komunikovanie a riešenie tohto problému platformy ktorých je členom (napr. ZMOS).

Najdôležitejšou je však oblasť, kam už dlhodobo smerujú moje výhrady smerom k vedeniu mesta. To sa totiž dlhodobo neorientuje na dosahovanie výsledkov, ale na financovanie svojich kapacít. Žiaden motivačno-sankčný mechanizmus odmeňovania zamestnancov napojený na plnenie nejakých cieľov. Tie buď neexistujú, alebo sa prakticky nemerajú. A týka sa to aj aktuálnou kauzou zmietaného Centra sociálnych služieb. Schválne, skúste si nalistovať programový rozpočet na strane 79 a uvidíte sami. Rozpočtové ciele sú teda takmer výlučne formálne. Inými slovami, mesto má dlhodobý problém prepájať rozpočtové zdroje s dosiahnutými výstupmi. V takomto prostredí snahu akokoľvek zvyšovať tieto zdroje zvyšovaním daňového zaťaženie obyvateľov nepokladám za správne.

Poplatok za rozvoj

Zákonná možnosť vyberania tohto poplatku sa zaviedla kvôli zvýšenému stavebnému boomu vo veľkých mestách. Satelity týchto miest následne stanovili jeho výšku zámerne vysoko, aby odradili developerov od novej výstavby vo svojej obci. Má teda slúžiť (ako vyplýva zo samotnej podstaty) na spoplatnenie rozvoja obcí a miest, ktoré majú rozvojový potenciál. Nemyslím si, že Bardejov spadá do tejto kategórie, o čom možno svedčí aj fakt, že náš okres je aj oficiálne zaradený medzi najmenej rozvinuté okresy na Slovensku. Hrozí preto, že zavedením poplatku by mohla vzrásť cena bytov, ktoré stavajú investori, prípadne by mohol odradiť súkromných investorov od výstavby. Svoje zámery by tak mohli realizovať v inom meste, kde takýto poplatok nie je zavedený. Mesto potrebuje naštartovať výstavbu bytových domov (vrátane nájomného bývania) a nie mu klásť prekážky formou zavedenia nového poplatku. Naviac vyšší dopyt po verejných statkoch a službách poskytovaných mestom pri novej výstavbe je spravodlivejšie financovať z výnosu z dane z nehnuteľností, ktorá je plošne rovnomernejšie rozdelená. (Napr. ak výstavbou rodinných, prípadne bytových domov vznikne potreba novej škôlky, alebo ihriska, nikde nie je povedané, že ich budú využívať iba obyvatelia nových obytných jednotiek.)

Záver

Z vyššie spomínaných dôvodov si myslím, že by mesto nemalo pristupovať k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov, vrátane zavedenia poplatku za rozvoj. Po prvé si doteraz neurobilo domácu úlohu (viď slabé prepájanie zdrojov samosprávy s jej výsledkami). Po druhé by sme sa týmto krokom vydali smerom k samosprávam, ktoré síce relatívne viac zdaňujú svojich obyvateľov, tí však nemajú ľudovo povedané tak hlboko do kapsy. No a po tretie mesto by možno malo viac energie nasmerovať k ZMOSu s cieľom čím skôr presadiť zmenu tzv. daňového mixu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Hrozbou pre testovaných môže byť britská mutácia koronavírusu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Štát ani neverí, že otestuje každého

Slovensko si vyskúša skríningové pretestovanie krajiny.


Už ste čítali?